Vitajte na stránkach apartmánového domu Králiky! Zoznámte sa ich prostredníctvom s obrazom relaxu v lone prekrásnej prírody a navštívte nás. Tešíme sa! Apartmánový dom sa nachádza v centre obce Králiky (približne desať kilometrov od Banskej Bystrice), v tesnej blízkosti obecného úradu, miestnej základnej školy, obchodu s potravinami a zastávky prímestskej autobusovej linky. Areál lyžiarskeho strediska SKI Králiky je od neho vzdialený približne dva kilometre. Ubytovanie Apartmánový dom Králiky ponúka svoje služby celoročne, dvadsaťštyri hodín denne. Hostia môžu využiť priestory dvoch apartmánov a dvoch štúdií s celkovou kapacitou dvadsať osôb. Apartmán - kapacita šesť osôb, - dve izby (kuchyňa, spojená so spálňou), samostatná kúpeľňa so sprchovacím kútom a WC, - vybavenie: elektrická dvojplatnička, rýchlovarná kanvica, mikrovlnná rúra, základné kuchynské príslušenstvo, TV, kozub. Štúdio - kapacita štyri osoby, - kuchyňa spojená s obývacou časťou a spálňou, - vybavenie: elektrická dvojplatnička, rýchlovarná kanvica, základné kuchynské príslušenstvo, TV, kozub. Hosťom sú k dispozícií aj nasledujúce služby: - uzamykateľná lyžiareň v priestoroch domu, - vlastné parkovisko na súkromnom pozemku, - vybavenie na záhradné varenie a grilovanie. História obce Obec podľa historikov založili v 16. storočí buď pastieri (valasi), alebo drevorubači (uhliari). Jej názov Králiti, ktorý sa v písomnostiach uvádza po prvý raz v roku 1771, bolo odvodené od mena vedúceho pracovnej skupiny drevorubačov (Králik) a postupne sa menil na Králiki (1786) až do súčasnej podoby Králiky (1920). V roku 1828 ju tvorilo 26 domov, v ktorých žilo 184 obyvateľov, zaoberajúcich sa poľnohospodárstvom, výrobou dreveného riadu, prácou v okolitých lesoch a od nástupu industrializácie v 19. storočí i v blízkych podnikoch. Ako niekdajší majetok rodu Radvanských ju v roku 1945 zoštátnili. Súčasnosť V roku 2009 Králiky sa k obyvateľom Králik hlásilo 642 osôb. Obec disponuje základnou a materskou školou, predajňou potravín, knižnicou, zariadením na údržbu a opravu, futbalovým ihriskom i verejným vodovodom. Obecný úrad: - adresa: Králická ulica 96/48, Králiky - telefón: 048/419 76 57 - otváracie hodiny: po.: 8.00 – 15.30, ut.: 8.00 – 19.00, str.: 8.00 – 15.30, št.: nestránkový deň, pia.: 8.00 – 12.00 Predajňa potravín: - otváracie hodiny: po. – pia.: 7.00 – 12.00, so.: 7.00 – 11.00, ne.: 8.00 – 10.00 Medzi Králikmi a Banskou Bystricou, vzdialenom približne 10 km, premáva pravidelná prímestská autobusová linka. Geografické podmienky Centrum obce leží v nadmorskej výške 690 m n. m., celý chotár v rozhraní 535 až 803 m n. m., a to na východných svahoch Kremnických vrchov. Z územia Králik odvádza vody Farebný potok, prameniaci v Kremnických vrchoch a ústiaci do Tajovského potoka. Územie rozdeľujú doliny tokov na množstvo samostatných plôch, ktoré ako celok tvoria vysokohorské prostredie. Prírodné zaujímavosti Kaňon Farebného potoka, inak Králická tiesňava, je zaradený medzi chránené krajinné výtvory a poskytuje množstvo pôsobivých scenérií, pripomínajúcich Slovenský raj v malom. Za jeho šperk možno označiť Králický vodopád, nachádzajúci sa v nadmorskej výške 650 m. Voda Farebného potoka sa tu prepadá cez skalný stupeň do hĺbky siedmich metrov. Na hornom toku Tajovského potoka je situovaná nemenej zaujímavá lokalita, nazývaná Beatine vodopády, s pozoruhodnosťami ktorých sa možno zoznámiť prostredníctvom provizórnych rebríkov, zhotovených skupinou miestnej mládeže. Zimné možnosti Lyžiarske stredisko SKI Králiky (celková kapacita 3 650 osôb za hodinu) ponúka návštevníkom štyri zjazdovky s nižším stupňom náročnosti a s celkovou dĺžkou 2 330 m. Trate sú pravidelne upravované a zasnežované technickým snehom. Milovníci bieleho športu môžu využiť štvorsedačkovú odpojiteľnú lanovku, vlek Doppelmayer a detský vlek alebo niekoľko kilometrov bežeckých tratí, patriacich do starostlivosti mesta Banská Bystrica. Letné možnosti Okrem toho, že Králiky ponúkajú viacero možností na skalné lezenie a využívanie cyklotrás, možno ich považovať za ideálnu lokalitu na turistiku, ktorá uspokojí jej priaznivcov všetkých vekových kategórií. V záujme bezpečnosti odporúčame používať nasledujúce označené turistické chodníky: - červená značka: Tri kríže (1 180 m. n. m.) – Velestúr – Král. sedlo – Bystrické sedlo – Skalka – Tunel (ľahká trasa, 2 hod. 15 min.) - zelená značka: Kordíky – Chata nad Tajovom – Chata nad Krílikmi – Král. sedlo – Partizánska dolina (kombinácia ľahšej a náročnejšej trasy, 3 hod. 45 min.) - žltá značka: Tajov – Chata nad Tajovom – Tunel (prechádzková trasa2 hod. 30 mni.) - žltá značka: Tajov – Kopanické rázcestie – Chata na Suchom vrchu – Ortúty (pohodlná trasa s náročnejším výstupom, 2 hod.) - modrá značka: Banská Bystrica – Chata na Suchom vrchu – Chata na Králikmi – Skalka (jedna z najvyhľadávanejších trás, kombinácia ľahkej a náročnejšej turistiky, 4 hod. 45 min.) - červená značka: Tunel – Vyhnátová – Kordícke sedlo (ľahšia trasa, 1 hod. 15 min.) - zelená značka: Banská Bystrica – Ravasky – Dedkovo – sedlo pod Holým vŕškom – Kordíky (kombinácia mierne náročnej a pohodlnej turistiky, 4 hod. 30 min.) Banská Bystrica Banská Bystrica, mesto, o ktorom sa písomnosti po prvý raz zmieňujú v roku 1255, leží v malebnej doline, na brehoch rieky Hron pri jeho sútoku s potokom Bystrica, pod vrchom Urpín, vo výške 342 až 362 m n. m. Rozvoj tohto významného centra stredného Slovenska súvisel s ťažbou medi už v 13. storočí, keď tiež baníci postavili na území terajšieho námestia románsky kostol, dnes Kostol Panny Márie, v ktorom sa nachádzajú vzácne konzolové figúry, gotický triptych z 15. storočia, kovová krstiteľnica z roku 1475 a oltár od Majstra Pavla z Levoče. V jeho okolí sa postupne vytvoril hradný komplex, zahŕňajúci viacero budov, slovenský kostol z roku 1452, gotický dom kráľa Mateja z roku 1479, radnicu a vstupný barbakan. Návštevníkom mesta sa ponúka príležitosť prezrieť si aj ďalšie vzácne pamiatky, napríklad gotický kostol sv. Jakuba, rímsko-katolícky gotický kostol v Radvani, kostol sv. Františka Xaverského z roku 1715 či kostol sv. Alžbety s roku 1303 (súčasť vtedajšej nemocnice). Za pozornosť stoja aj viaceré architektonické skvosty v podobe meštianskych domov, napríklad Beniczkého dom s nádhernou arkádovou lodžiou, Thurzov dom, Bethlénov dom, kaštieľ Tihániovcov v Radvani a podobne. Medzi kultúrno-historické zaujímavosti patrí aj Múzeum Slovenského národného povstania s priľahlou expozíciou ťažkej vojenskej techniky z II. svetovej vojny v prírode. Súčasná podoba centrálneho námestia SNP ponúka všetkým hosťom príjemnú atmosféru najmä vďaka možnosti posedenia na terasách kaviarní či reštaurácií s kulisou zurčiacej fontány a zvonkohry hodín na atraktívnej šikmej veži. Aqualand – plážové kúpalisko Banská Bystrica Súčasťou rekonštruovaného kúpaliska je jazero s rozlohou 2,5 ha, piesočnatou plážou a všadeprítomnou zeleňou. Okrem takmer prímorskej atmosféry sa jeho návštevníci môžu tešiť nielen na kúpanie v prírodnej vode, ale tiež na člnkovanie či jazdu na vodnom bicykli. V areáli sa nachádza šesť druhov bazénov s nasledujúcimi špecifikami: - teplota vody od 25 °C do 32 °C, - 50 m plavecký bazén, napúšťaný vodou z minerálneho prameňa, - 50 m olympijský bazén, - relaxačný bazén s detským 5 m toboganom a štyrmi šmýkačkami, - bazén pre deti do štyroch rokov (teplota vody od 30 °C do 32 °C, - detský bazén, napúšťaný vodou z minerálneho prameňa, určený na detské plavidlá. Detský zábavný park zahŕňa trampolíny, nafukovacie atrakcie na skákanie, autíčka na batériový pohon, detské člny a motorky, preliezačky, hojdačky a aquazorbing. Dospelí návštevníci sa môžu v športovej zóne tešiť na tri ihriská, určené na plážový volejbal, dve futbalové ihriská, minigolf s osemnástimi dráhami, bowlingovú a bedmintonovú halu či stoly na stolný tenis. V priestoroch kúpaliska sa nachádza jedenásť bufetov s rýchlym občerstvením. Špania Dolina Obec Špania Dolina, ktorá leží jedenásť kilometrov severne od Banskej Bystrice v nadmorskej výške 728 m, sa v minulosti preslávila náleziskami medenej rudy, obsahujúcej prímes striebra, pričom prvé miestne bane otvorili v roku 1006, no archeologické nálezy potvrdzujú dobývanie rudy už v eneolite. Dominantu predstavuje Kostol Premenenia Pána, vysvätený v roku 1254. V jeho interiéri sa zachovali maľby od J. Hanulu, zariadenie z obdobia 17. a 18. Storočia, organ z polovice 18. storočia od banskobystrického majstra Podkonického, portál s datovaním 1593 v južnej kaplnke a barokový drevený oltár z rokov 1720 až 1730. Vo východnej časti areálu kostola sa nachádza pôvodne fortifikačný objekt – bašta (dom č. 14), nazývaná aj Turecká, zaujímavosťou ktorej sú slnečné hodiny a pôvodný smrekovcový krov. Za pozornosť návštevníka stojí aj banícka strážnica – klopačka, bývalé sídlo banského inšpektora. Z jej vežičky sa pravidelne až do roku 1910 ozýval zvuk zariadenia na klopanie, zvolávajúce baníkov na prácu v šachte. Dnes objekt slúži na turistické účely (reštaurácia, penzión, menšia múzejná expozícia). Väčšinu architektonických pozoruhodností obce tvoria malebné ľudové domy. Z technických pamiatok sa zachovali povrchové štôlne, ktoré sú dnes pokryté krovinatým porastom, pričom najvýznamnejšiu skupinu predstavujú šachty, zabezpečujúce dopravu rudy i baníkov. Do súčasnosti pretrvali nad dedinou haldy sutiny, ktorú sa napriek nemalému úsiliu doposiaľ nepodarilo zalesniť, a ktorá tak stále dokumentuje intenzívnosť niekdajšej ťažby. Halda Maximilián dotvára charakteristickú panorámu obce. Od roku 2005 môžu návštevníci prechádzať Malým banským okruhom, spájajúcim najvýznamnejšie historické pamiatky a zahŕňajúcim sedem zastavení s informačnými tabuľami. K najmladším atrakciám Španej Doliny patrí Banícky orloj, pohybujúcu sa skulptúru so zvukovým podfarbením. Drevený artikulárny kostol v Hronseku Podľa historických záznamov bolo na Slovensku viac ako 300 drevených kostolov, z ktorých sa do súčasnosti zachovalo sotva 50 (16. až 18. storočie), evanjelických artikulárnych kostolov prežilo len päť – jeden z nich sa nachádza práve v Hronseku. Bol postavený na základe uznesenia Šopronského snemu z roku 1681, podľa ktorého sa dovoľovalo evanjelikom vybudovať v stolici dva svätostánky, no len s podmienkou zachovania veľmi prísnych špecifikácií: kostol musel byť zhotovený výlučne z dreva, bez použitia akéhokoľvek železného klinca, a to za jediný rok, bez hlavného vchodu, smerujúceho k dedine, a bez veže. Chrám dospel do svojej finálnej podoby v roku 1726, pričom v jeho útrobách našlo miesto na sedenie až 1 100 osôb. V súčasnosti možno obdivovať predovšetkým jeho hrázdenú konštrukciu, ako aj symbiózu viacerých európskych architektonických prvkov (škandinávska, nemecká, iónska i slovenská). Vďaka výbornej akustike sa dnes často využíva na organizovanie koncertov, určených širokej verejnosti. Harmanecká jaskyňa Jaskyňa, ktorú v roku 1932 objavil Michal Bacúrik a ktorá vznikla v druhohorných strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch, dosahuje dĺžku 3 002 m a vertikálne rozpätie približne 75 m. Jej interiér upúta návštevníka mohutnými pagodovými stalagmitmi, nástennými vodopádmi a záclonami či sintrovými jazierkami. Vo Veľkom dóme sa nachádzajú dve pagody, vysoké 12 m a hrubé 3 m (priemer). Harmanecká jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie lokality výskytu netopierov na Slovensku (11 druhov, dominuje netopier obyčajný v počte 1 000 až 1 500 jedincov. V súčasnosti je verejnosti sprístupnených 720 m. Badínsky prales Lokalita sa nachádza približne 7 km severozápadne od obce Badín v bezprostrednej blízkosti Banskej Bystrice, v nadmorskej výške asi 690 až 875 m. Národná prírodná rezervácia Badínsky prales, chránená už od roku 1913, tvorí spolu s ochranným pásmom na výmere 153,46 ha územie európskeho významu SKUEV0044, no samotný prales predstavuje len jeho malú časť (30,03 ha). Po okrajoch prechádza značkovaná turistická trasa, pričom oblasť je so sprievodcom prístupná odborným exkurziám. Integritu pralesa v minulosti narušili práce, spojené s výstavbou ciest a s ťažbou dreva, dnes jeho torzo slúži výlučne na vedecko-výskumné účely. Vegetačný kryt má charakter pôvodného zmiešaného lesa so zastúpením bežných druhov podhorského až horského stupňa, pričom z troch evidovaných biotopov absolútne dominujú bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy. Buky dosahujú obvod kmeňa až takmer 500 cm, jedle až 550 cm. Na území sa nachádzajú všetky tri základné vývojové štádiá: štádium optima, rozpadu i dorastania. Hrad Ľupča Hrad sa vypína nad obcou Slovenská Ľupča, ležiacou asi 12 km od Banskej Bystrice smerom na Brezno. Historici predpokladajú, že jeho kamenná veža pochádza z prvej polovice 13. storočia – už od roku 1250 sa v písomných záznamoch uvádza jeho názov Liptza. Povesť o hrade „Na ľupčianskom hrade, z ktorého je krásny výhľad na bystrotoký Hron, žil hradný kastelán so svojou mladou ženou, toho času v požehnanom stave. Spolu snívali a snovali plány do budúcnosti. Mladá žena dala život utešenému synčekovi, ale ju pritom len ťažko zachránili, neustále chorľavela a slabla. Keďže nezvládala robotu v domácnosti, zavolala si k sebe sesternicu Veronku, ktorá bola od útleho detstva sirotou. Veronka bola krásavica, veselá, samý žart a smiech. Celý dom pri nej ožil, i mladá pani kastelánka v jej spoločnosti trochu pookriala. Keď sa okolité panstvo dozvedelo o peknej pomocníčke na ľupčianskom hrade, začali sa tam hrnúť za zábavou zo široko – ďaleka. Veronka bola vždy hviezdou, okolo ktorej sa krútila celá spoločnosť. Každého očarila, ale ruku i srdce všetkých pytačov odmietala. Zahorela totiž hriešnou láskou k svojmu hostiteľovi, hradnému kastelánovi Seleckému. Kastelán jej lásku opätoval a svoju chorú ženu celkom zanedbával. Pani kastelánka tušila, čo je vo veci, vedela však, že ona, chorľavá, nemôže súperiť s krásnou a mladou Veronkou a veľmi trpela. Všimla si to aj hradná pani, keď prišla na ľupčiansky hrad a nedalo jej to pokoja. Kastelánka bola totiž jej vernou spoločnicou ešte za dievčenských čias. Raz podvečer, keď bola na prechádzke v hradnej záhrade, začula šepot spoza orgovánového kríčka a započúvala sa. Verona naliehala na kastelána, aby zavraždil svoju chorľavú ženu a vzal si ju. Selecký o takom krutom čine nechcel ani počuť a prehováral ju, aby trpezlivo čakala. Keď to hradná pani počula, schytil ju strašný hnev. Za nevďačnosť, s akou sa preukázala k pani kastelánke, ju dala uväzniť v hradnej veži. Výčitky svedomia Veronu zožierali a po nedlhom čase sa vo svojom väzení zbláznila. Jedného dňa ju chytila zúrivosť, vyskočila cez oblok do priepasti a zabila sa. Jej duša však nenašla pokoj ani na onom svete. Za mesačných nocí chodí kvíliac okolo hradu a hľadá svojho milého.“ V súčasnosti je hrad prístupný verejnosti, ktorá si môže prezrieť aj expozíciu keramických nálezov, získaných pri archeologických výskumoch a doplnených zbierkou regionálnej keramiky. Harmanecký tunel K zaujímavostiam blízkeho okolia Banskej Bystrice patrí aj 35 kilometrový železničný úsek až po obec Čremošné. Nachádza sa tu 22 tunelov, pričom prvenstvo, pokiaľ ide o dĺžku, drží Harmanecký tunel (4 700 m, 28. 9. 1936). Krása Harmaneckej doliny spolu s jej technickými pozoruhodnosťami sa stali vďačným námetom pre filmárov. Tunely na trati SNP možno vidieť napríklad vo filmoch Deň, ktorý neumrie (režisér Martin Ťapák, 1973), Tisícročná včela (režisér Juraj Jakubisko), Peacemaker (Mimi Leder, 1996) atď. Rakytovský žľab Ide o jedinečnú kultúrnu pamiatku, slúžiacu na splavovanie dreva. Nachádza sa V Dolnom Harmanci, len 12 km od Banskej Bystrice. Turistická trasa meria 2 450 m a je vhodná na víkendové vychádzky. Čiernohorská železnička Stavba hlavného úseku lesnej železnice, slúžiacej na prepravu dreva, z Hronca na Čierny Blh (dnes Čierny Balog) s dĺžkou 10,4 km sa začala v roku 1908. O rok na to sa po úradnej komisionálnej dopravno-právnej pochôdzke otvorila jej pravidelná prevádzka. Ďalšie vetvy sa stavali postupne aj s pomocou zajatcov v I. svetovej vojne, aby napokon dosiahli celkovú dĺžku 131,98 km. V čase najväčšieho odvozu, to znamená v období kalamít, sa tu ročne prepravilo 260 000 m3 (1927 až 1929) či dokonca 300 000 m3 dreva (1953 až 1955). Vozový park pozostával z plošinových, služobných, osobných a špeciálnych vozňov, chod zabezpečovalo 115 zamestnancov a železnica denne prepravila 200 až 250 osôb. Táto technická pamiatka sa zapísala i do dejín SNP, keď zabezpečovala dovoz proviantu a munície partizánom, ukrytým v horách. 31. 12. 1982 bola definitívne pozastavená prevádzka na ostávajúcich 36 km v tom čase poslednej lesnej železnice na Slovensku, pričom všetko zariadenie bolo určené na zošrotovanie. Za záchranu unikátu možno ďakovať iba nadšeniu a osobnej odvahe tých, ktorí sa nebáli postaviť proti nezmyselnému byrokratickému rozhodnutiu vtedajšej vlády a ktorí nastúpili na dlhú cestu za jeho záchranou. V súčasnosti premáva ČHŽ počas letnej sezóny (5. 5. až 30. 9.) denne z Chvatimechu do Čierneho Balogu a do Vydrovskej doliny. Mimoriadne jazdy sa dajú objednať kedykoľvek. Lesnícky skanzen V roku 2002 bol vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu otvorený Lesnícky skanzen – múzeum v prírode. Náučný chodník dosahuje dĺžku 3,3 km a zahŕňa 73 zastávok, názorne demonštrujúcich históriu lesníctva, prácu lesníkov, ako aj pestovanie, ochranu a význam lesa. Horáreň s múzeom, prírodná amfiteáter, detské ihrisko, občerstvenie a infocentrum s predajom suvenírov určite umocnia jedinečný zážitok.